Darina Rolincová
Cesta do rozprávky
Amaj7 D E Amaj7
H|--5-----3-3-2-3-9-5------
D E Amaj7
H|--5-5-3-3-2-2-0-2--------
Amaj7Keď ku mne príde sen
Dvždy vchádzam do rozprávky,
Amaj7ticho jak biely tieň
Dprichádza z veľkej diaľky,
Hmina koči z bielych stúh
Bškriatok, čo mávnuEtím všetko Azmení. D E
Keď ku mne príde sen
vždy pritúlim sa k bábe,
ležím a zrazu len
skĺznem jak po hodvábe,
na ceste z krásnych dúh,
na ktorej stojí hrad z bielych siení.
®
Sám Akráľ F#mi
ma Hmivíta vždy na EnádvoC#mirí, F#mi
sám Hmihradnú bránu C#miotvoDrí,
a v tom Hmitisíc sviec sa E rozhoArí, F#mi
vždy Hmivíta ma na EnádvoC#mirí
sám F#mikráľ
a Hmicelú noc len C#mimne dvoDrí,
až kým Hmitých tisíc Esviec dohoArí.
ma Hmivíta vždy na EnádvoC#mirí, F#mi
sám Hmihradnú bránu C#miotvoDrí,
a v tom Hmitisíc sviec sa E rozhoArí, F#mi
vždy Hmivíta ma na EnádvoC#mirí
sám F#mikráľ
a Hmicelú noc len C#mimne dvoDrí,
až kým Hmitých tisíc Esviec dohoArí.
DNoc čo noc býva Av tom hrade bál
a Hmija som vždy Eprvou Adámou.
A Dmojim kráľom Abýva len kráľ
Hmikým tých tisíc sviec zhorí na nádvoErí.
Vždy keď odchádza sen
vraciam sa späť z rozprávky,
ticho jak biely tieň
prídem z tej krásnej diaľky,
na koči z bielych stúh
a vtedy sa zrazu hrad na dom zmení.
®
Sám kráľ
ma pobozká na nádvorí,
sám hradnú bránu zatvorí
a v tom tých tisíc sviec dohorí,
keď ráno bránu zatvorí sám kráľ
a do spánku sa ponorí,
keď tých tisíc sviec v ňom dohorí.
ma pobozká na nádvorí,
sám hradnú bránu zatvorí
a v tom tých tisíc sviec dohorí,
keď ráno bránu zatvorí sám kráľ
a do spánku sa ponorí,
keď tých tisíc sviec v ňom dohorí.
®
Sám kráľ
ma víta vždy na nádvorí,
sám hradnú bránu otvorí,
a v tom tisíc sviec sa rozhorí,
vždy víta ma na nádvorí
sám kráľ
a celú noc len mne dvorí,
až kým tých tisíc sviec dohorí.
ma víta vždy na nádvorí,
sám hradnú bránu otvorí,
a v tom tisíc sviec sa rozhorí,
vždy víta ma na nádvorí
sám kráľ
a celú noc len mne dvorí,
až kým tých tisíc sviec dohorí.