Lasica-Satinský-Filip

Rozpačité blues

EUprostred lúky, ktorá Gkvietím svieti,
Dkde stále kvitnú biele Cmargaréty,
Hnašiel som G#čosi, čo tú Ckrásu Gruší
Ea čo sa C#bridí mojej F#mipoetickej Dduši.
GČosi, čo lúku špatí ako jazva
Ca teraz neviem ako Ato mám nazvať.

®
La da Edá, Ghmm Ehmm Ghmm Ehmm Ghmm... H

Nevidím čosi také po prvý raz
a napriek tomu ťažko hľadám výraz,
ktorým by som sa mohol bez starosti
prezentovať aj v lepšej spoločnosti.
Viem, kdekto by to pomenoval raz-dva,
ja stále neviem ako to mám nazvať.

®


HTú lúku špatí nepatričná bodka,
niekto tam prosto zanechal svoj D7odkaz,
Gmožno ten Dniekto idúc GnaoDkolo
Gvyjadril Dtýmto všetko, Gčo v ňom Dbolo.
CTá vec sa teraz na mňa díva nemo
Amia ja jej stále neviem prísť na meno.

®


Keby tá lúka bola pokosená,
tak by ma nestrašila táto téma,
veď kto by takú podivnú vec riskol
aby si čupol rovno nad strnisko.
Keby tak boli pokosili trávu,
nemusel som si teraz lámať hlavu.

®


Dívam sa na tú kôpku v tráve zhora,
nenapadá ma žiadna metafora,
aby som mohol pomenovať vzletne,
čo uvidel som v toto ráno letné.
Už vyčerpal som všetky šance do dna,
aká si krutá slovenčina rodná.

®


EInak sa Dnedá, Etreba to riecť Drovno,
Ena lúke C#7som dnes ráno našiel - F#trus. H
AmiA o ňom Emispievam toto Aminostalgické Emiblues,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGEmivkus,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGEmivkus,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGný - vkus. E