Lasica-Satinský-Filip

Rozpačité blues

EUprostred lúky, ktorá Gkvietím svieti,
Dkde stále kvitnú biele Cmargaréty,
Hnašiel som G#čosi, čo tú Ckrásu Gruší
Ea čo sa C#bridí mojej F#mipoetickej Dduši.
GČosi, čo lúku špatí ako jazva
Ca teraz neviem ako Ato mám nazvať.


ENevidím čosi také Gpo prvý raz
Da napriek tomu ťažko Chľadám výraz,
Hktorým by G#som sa Cmohol bez staGrosti
EprezentoC#vať aj F#miv lepšej spoločDnosti.
GViem, kdekto by to pomenoval raz-dva,
Cja stále neviem ako Ato mám nazvať.



HTú lúku špatí nepatričná bodka,
niekto tam prosto zanechal svoj D7odkaz,
Gmožno ten Dniekto idúc GnaoDkolo
Gvyjadril Dtýmto všetko, Gčo v ňom Dbolo.
CTá vec sa teraz na mňa díva nemo
Amia ja jej stále neviem prísť na meno.



HKeby tá lúka bola pokosená,
tak by ma nestrašila táto D7téma,
Gveď kto by Dtakú podivGnú vec Driskol
Gaby si Dčupol rovno Gnad strDnisko.
CKeby tak boli pokosili trávu,
Aminemusel som si teraz lámať hlavu.



EDívam sa na tú kôpku Gv tráve zhora,
Dnenapadá ma žiadna Cmetafora,
Haby som G#mohol Cpomenovať Gvzletne,
Ečo uviC#del som F#miv toto ráno Dletné.
GUž vyčerpal som všetky šance do dna,
Caká si krutá slovenAčina rodná.



EInak sa Dnedá, Etreba to riecť Drovno,
Ena lúke C#7som dnes ráno našiel - F#trus. H
AmiA o ňom Emispievam toto Aminostalgické Emiblues,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGný Emivkus,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGný Emivkus,
to C7blues, čo H7kazí vycibEmireGný - vkus. E